Edith Steinová

Edith Steinová
fotografia cca z rokov 1938 – 1939
Biografické údaje
Narodenie	12. október 1891 Vroclav, Prusko
Úmrtie	9. august 1942 (50 rokov) nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau
Rehoľníčka
Rehoľa	Bosé karmelitánky
Vstup	1934
Večné sľuby	1938
Svätica
V cirkvi	rímskokatolícka
Blahorečenie	1. máj 1987 Ján Pavol II. Kolín nad Rýnom, NSR
Svätorečenie	11. október 1998 Ján Pavol II. Bazilika svätého Petra, Vatikán
Atribúty	rehoľné rúcho
Sviatok	9. august
Odkazy
	Edith Steinová (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Edith Steinová, rehoľným menom Terézia Benedikta od Kríža (* 12. október 1891, Vroclav – † 9. august 1942, nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau), bola nemecko-židovská filozofka, bosá karmelitánka, mučenica katolíckej cirkvi, vyhlásená za svätú a za spolupatrónku Európy. Podľa katolíckeho kalendára sa jej sviatok slávi 9. augusta.

Študentka a konvertitka

Narodila sa ako posledné z jedenástich detí na sviatok Jom kipur roku 1891 v ortodoxnej židovskej rodine v pruskom, neskôr nemeckom Vroclave. Už v roku 1904 (ako štrnásťročná) sa vzdala židovskej viery a vyhlásila sa za ateistku. Roku 1911 začala študovať na vroclavskej univerzite germanistiku a históriu, od roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. V roku 1916 obhájila svoju dizertáciu na tému O probléme empatie (Zum Problem der Einfühlung). Ako žene jej neumožnili habilitovať sa ani u Husserla ani na iných univerzitách vtedajšieho Nemecka. V tomto období spoznala i Maxa Schellera a Romana Ingardena, ktorí jej ponúkli nový pohľad na vieru.

Zásadný obrat v jej živote nastal počas prázdnin roku 1921. Pri čítaní Autobiografie sv. Terézie z Ávily prežila vnútornú konverziu. 1. januára 1922 prijala krst a vstúpila do katolíckej cirkvi. Krátko nato zanechala miesto asistentky u Husserla a začala vyučovať na dievčenskej škole sestier dominikánok v Speyeri.

Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde (Quaestiones disputatae de veritate) sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. Medzi rokmi 1927 – 1933 udržiavala čulé kontakty s benediktínskym opátstvom v Beuron. V roku 1932 začala ako docentka prednášať na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky (Das Deutsche Institut für wissenschaftliche Pädagogik) v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu roku 1933 musela miesto opustiť. Krátko nato napísala list pápežovi Piovi XI., aby Vatikán neprehliadal perzekúcie Židov a katolíkov, ktoré sa dejú v hitlerovskom Nemecku.

Karmelitánka a filozofka

V roku 1934 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Kríža (toto meno malo i symbolický význam „Terézia, požehnaná skrze kríž“). Tu napísala svoju metafyzickú prácu Časné a večné Bytie (Endliches und ewiges Sein), v ktorej sa pokúsila o syntézu tomistickej filozofie a Husserlovej fenomenológie.

Roku 1938 zložila večné sľuby, ale ešte v tom istom roku, 31. decembra, kvôli silnejúcemu útlaku židovského obyvateľstva odišla do kláštora v holandskom Echte. Tu pracovala na štúdii o sv. Jánovi z Kríža s názvom Veda kríža (Kreuzeswissenschaft). V roku 1940 Hitler obsadil i Holandsko a i tu začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva. To vyvrcholilo v júli 1942 po zverejnení listu holandských biskupov proti nacistickému rasizmu, kedy sa prenasledovanie obrátilo i voči pokrsteným Židom.

V nedeľu 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim II – Brzezinka), kde zahynuli v plynovej komore pravdepodobne 9. augusta 1942.

Edith Stein sa stala prvou kanonizovanou židovského pôvodu. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 1. mája 1987 v Kolíne nad Rýnom. Ten istý pápež ju v nedeľu 11. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy.

Dielo Edith Stein

• Život v židovskej rodine: Nedokončená autobiografická črta
• Eseje o žene
• Problém empatie (1917, dizertačná práca)
• Možnosť a čin (Potenz und Akt) – náčrt habilitácie
• Bádanie sv. Tomáša Akvinského o pravde (1931, preklad)
• Husserlova fenomenológia a filozofia sv. Tomáša Akvinského (1931, k Husserlovmu jubileu)
• Časné a večné bytie (1937)
• Veda kríža. Štúdia o sv. Jánovi z Kríža (nedokončené)
• Svet a osoba
• Autoportrét v listoch. 1916 – 1942

Polemika

Už pri jej blahorečení sa ozvali hlasy zo strany niektorých židovských skupín, ktoré poukazovali na to, že považovaný za mučeníka a vyhlásený za svätého môže byť niekto, kto trpel a zomrel za svoju vieru. Edith Steinová však zomrela pre svoj židovský pôvod. Z katolíckeho hľadiska však okrem jej pôvodu hrala rolu i jej viera, ako aj fakt, že zomrela v dôsledku verejného zavrhnutia nacistického režimu zo strany holandskej cirkevnej hierarchie, a teda má právo nazývať sa mučenicou.

List Edity Steinovej z roku 1933 pápežovi Piusovi XI.

„	Svätý Otče, ako dieťa židovského národa, ktoré jedenásť rokov z Božej milosti je zároveň dieťaťom Katolíckej Cirkvi, odvažujem sa pred otcom všetkého kresťanstva vysloviť to, čo trápi milióny Nemcov. Už týždne vidíme, že sa v Nemecku dejú veci, ktoré odporujú každej spravodlivosti a ľudským právam, pričom o kresťanskej láske k blížnemu nemožno ani hovoriť. Počas mnohých rokov nacionálno-socialistickí vodcovia hlásali nenávisť voči Židom. Nakoľko teraz odovzdali vládu do ich rúk a do rúk zástupov ich priaznivcov – medzi nimi sú, samozrejme, dokázateľní zločinci – a ozbrojili ju, osivo tejto nenávisti vyklíčilo. Že sa stali výtržnosti, vláda ešte pred krátkym časom pripustila. V akom rozsahu, o tom si nemôžeme vytvoriť obraz, lebo verejná mienka je umlčaná. Ale po posúdení toho, čo mi je známe cez osobné vzťahy, sa nejedná v žiadnom prípade o ojedinelé výnimky. Pod tlakom hlasov spoza hraníc prešla vláda k „miernejším“ metódam. Vydala heslo, že sa „žiadnemu Židovi neskriví vlas na hlave.“ Ale svojím vyhlásením bojkotu, že ľuďom berie hospodárske zabezpečenie, občiansku česť a ich vlasť, privádza mnohých do zúfalstva. Počas posledného týždňa som sa súkromnou cestou dozvedela o piatich prípadoch samovrážd kvôli týmto opatreniam. Som presvedčená, že sa jedná o všeobecný jav, ktorý bude vyžadovať ešte viac obetí. Je poľutovaniahodné, že nešťastníci už nemajú vnútornú silu, aby niesli svoj osud. Ale zodpovednosť leží predsa vo veľkej miere v rukách tých, ktorí to dohnali tak ďaleko. A padá i na tých, ktorí pritom mlčia. Všetko čo sa denne deje, vychádza od vlády, ktorá sa volá „kresťanská.“ Týždne očakávame a dúfame, nielen Židia, ale tisícky katolíkov v Nemecku, a myslím, že na celom svete, že Kristova Cirkev zodvihne svoj hlas, aby zastavila zneužívanie Kristovho mena. Či nie je zbožšťovanie rasy a štátnej moci, ktoré denne vtĺka cez rozhlas masám práve toto, otvorenou herézou? Nie je zničujúci boj proti židovskej rase potupením najsvätejšieho človečenstva nášho Spasiteľa, najsvätejšej Panny a apoštolov? Nestojí toto všetko v otvorenom protiklade so správaním sa nášho Pána, ktorý sa ešte na kríži modlil za svojich prenasledovateľov? A nie je čiernou škvrnou v kronike tohto Svätého roka 1933, ktorý má byť rokom pokoja a zmierenia? My všetci, ktorí sme vernými deťmi Cirkvi a pozeráme sa na dianie v Nemecku s otvorenými očami, bojíme sa najhoršieho pohľadu na Cirkev, ak mlčanie potrvá ešte dlho. Sme i toho názoru, že toto mlčanie nebude schopné natrvalo zabezpečiť pokoj so súčasnou nemeckou vládou. Boj proti katolíkom prebieha teraz ešte v tichosti a vedie sa menej brutálnymi formami ako proti židovstvu, ale nie menej systematicky. Nepotrvá to dlho a v Nemecku žiaden katolík nebude mať svoje postavenie, keď sa bezpodmienečne neupíše novému kurzu. Pri nohách Vašej Svätosti, prosiac o apoštolské požehnanie	“
– Dr. Edita Steinová, docentka na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky Münster

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Edith Steinová
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Edith Steinová